Chov oviec

V našich podmienkach je chov oviec využívaný často na spásanie tráv v ťažko dostupných terénoch. Ovce
sa chovajú na mliekovú produkciu alebo na mäso. Od toho sa potom volí aj plemeno.
Existujú plemená oviec chované na mäso to znamená majú dobré osvalenie a váhové prírastky sú to
napríklad plemená ako: Hampshire, Suffolk, Ile de France, Charollais, Oxford a iné alebo plemená dojné,
ktoré sú využívane na mlieko a mliečne výrobky, sú to plemená ako napríklad: Slovenská dojná ovca,
Lacaune, Východofrízska ovca a potom sú plemená kombinované to znamená ovce úžitkového typu s
dobrou mliečnosťou aj mäsovou úžitkovosťou a jedná sa o plemená napríklad: Valaška, Cigaja, Merino,
Zwartbles, a iné, ďalej existujú ostatné plemená oviec, napríklad miniovečky, ktoré sú chované
takpovediac na okrasu a spásanie pozemku.
Je na každom chovateľovi aké plemeno a v akom počte sa rozhodne chovať, lebo potom je potrebné tomu
prispôsobiť veľkosť pastvín, aj krmivo a ustajňovacie priestory napríklad počas chladných zimných
mesiacov a v prípade plemien dojných tiež priestory na dojenie.
Ovca je malý prežúvavec preto jej základ kŕmnej dávky by malo tvoriť kvalitné seno. Spotreba sena v
zimných mesiacoch je väčšia ako spotreba sena v mesiacoch letných pretože vtedy sa predpokladá, že v
teplých mesiacoch sa zvieratá počas dňa pasú na pastvinách. V zimných mesiacoch sú ustajňované, kde sú
chránené pred poveternostnými vplyvmi počasia a je nutné ich pravidelne kŕmiť. Dokrmovanie oviec v
zime pozostáva najmä zo sena, soľného lizu, jadrového krmiva, minerálii, prípadne vitamínovo –
minerálnych premixov alebo zmesiek určených pre ovce, kŕmnej slamy, šťavnatých krmív – napríklad
kŕmnej repy. Vo veľkochovoch oviec kŕmna dávka oviec pozostáva aj z konzervovaných krmív ako
napríklad siláží a senáží. Každá zmena kŕmnej dávky musí byť postupná to znamená plynulý prechod na
novú kŕmnu dávku, aby si zviera na ňu zvyklo postupne. Slama sa v chovoch oviec využíva napríklad na
podstieľku. Je to dobrý savý materiál a má termoregulačné vlastnosti.
Na jednom hektári pasienka je možné uživiť okolo 10-20 oviec v závislosti od plemena, pretože plemená
oviec sú veľké, malé, mini a taktiež pasienky sú viac bohaté na trávy alebo menej, podľa toho aká je
bonita pôdy alebo nadmorská výška… V našich podmienkach sa ovce vyháňajú na pasienok na jar okolo
apríla a zháňajú z pasienkov na jeseň niekde okolo októbra. Pred vyháňaním na pastviny treba mať dobre
zmapovaný pasienok aké rastliny tam rastú. Príliš veľa ďateliny môže spôsobiť život ohrozujúce stavy a
taktiež jedovaté rastliny môžu byť nebezpečné na to treba dávať pozor. Prechod z maštaľného ustajnenia
na jarnú pastvu by mal byť postupný, aby sa ovca adaptovala na trávne kŕmenie. Na pasienku by nemal
chýbať prístrešok, kde sa ovce vedia ukryť v prípade dažďa alebo ostrého slnka. Samozrejme na pasienku
musí byť dostatok vody. Na pasienku tak ako aj v maštali treba zabezpečiť soľný liz, ktorý nesmie byť
umiestnený v blízkosti vody.
Ruja u oviec býva hlavne na jeseň kedy sa medzi ovce púšťajú plemenné barany. Na jedného plemenného
barana pripadá 30kusov oviec. Baran by sa mal po dvoch rokoch pôsobenia v chove vymeniť, aby sa
predišlo príbuzenskej plemenitbe. Ruja u ovce trvá približne jeden a pol dňa a opakuje sa po 18dňoch.
Pokiaľ ovca ostane gravidná už sa u nej ďaľšia ruja neopakuje. Gravidita u ovcí trvá 150 dní. Ovca rodí
väčšinou jedno alebo dve jahniatká. Existujú aj viacplodné plemená oviec, ktoré rodia štyri a viac mláďat
je to plemeno oviec: Romanovská, Olkuská.
V chove oviec treba sledovať zdravotný stav, zabezpečiť pravidelnú veterinárnu kontrolu a ošetrenie proti
parazitom.