Pojazdný veterinár

Je to forma
identifikácie, ktorá je pre psy chované na území Slovenskej republiky podľa zákona povinná. Ustanovuje
ju novela zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Čipovanie je aj
podmienkou pre vydanie cestovného pasu spoločenského zvieraťa.
Psy sa čipujú mikročipom – transpondérom. Je to malý implantát veľkosti o niečo menšej ako zrnko ryže,
ktorý sa zavádza špeciálnym aplikátorom pod kožu zvieraťa. Mikročip obsahuje číselný kód, ktorý
Centrálny register spoločenských zvierat spája s údajmi o zvierati a jeho majiteľovi. Mikročip nie je
aktívny, nedá sa podľa neho zistiť poloha zvieraťa. Kód sa z mikročipu získava čítačkou, ktorú majú
veterinárni lekári, útulky a karanténne stanice. Začipovať psa môže iba súkromný veterinárny lekár, ktorý
následne vykoná aj registráciu zvieraťa do centrálneho registra spoločenských zvierat, kde budú údaje o
zvierati aj o jeho vlastníkovi.
Registráciu Vášho zvieraťa si môžete overiť na web stránke www.crsz.sk
Centrálny register spoločenských zvierat (CRSZ) je databáza údajov o zvieratách a ich majiteľoch. Do
CRSZ sa povinne zapisujú údaje o čipovaných psoch chovaných na území Slovenskej republiky a aj
spoločenských zvieratách (psy, mačky a fretky), ktorým bol vydaný pas spoločenského zvieraťa.
Údaje, ktoré sa registrujú do CRSZ sú: Meno, druh, plemeno, pohlavie a dátum narodenia zvieraťa a
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo a telefónne číslo vlastníka zvieraťa a adresa držby
zvieraťa. Súkromný veterinárny lekár je oprávnený vyžadovať od vlastníka zvieraťa preukaz totožnosti.
Mladé psy sa musia začipovať najneskôr do 12 týždňov veku psa.
Výhodou čipovania zvieraťa a jeho registrácie v CRSZ je rýchla a jedinečná identifikácia zvieraťa, ktorá
pri strate a nájdení zvieraťa umožní zistenie údajov o zvierati a jeho vlastníkovi.
Povinnosťou vlastníka psa je nahlásiť údaje o novom vlastníkovi psa najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny
vlastníka a nahlásiť úhyn psa do 21 dní odo dňa úhynu zvieraťa. Údaje sa nahlasujú do CRSZ
prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára. Vlastník psa je povinný poskytnúť súkromnému
veterinárnemu lekárovi osobné údaje, ktoré sa zapisujú do CRSZ.
Za nedodržanie povinností sú postihy – pokuta za nezačipovaného psa je 50 €. Zaplatením pokuty
prechádza povinnosť začipovať psa na mesto/obec. Pokuta za včasné nenahlásenie údajov o novom
vlastníkovi psa alebo nenahlásenie úhynu psa je od 500 do 1200 €. Ak je vlastníkom psa právnická osoba,
pokuta je od 400 do 3500 €.
Súkromný veterinárny lekár nesmie vykonať veterinárne úkony na psovi, ktorý nie je začipovaný (ak už
začipovaný má byť), okrem nevyhnutých prípadov v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka.

Pas zvieraťu vydá súkromný veterinárny lekár poverený
na vydávanie pasov spoločenských zvierat.
Pre vydanie pasu je potrebné aby bolo spoločenské zviera identifikované. (nezameniteľné označenie
mikročipom alebo zreteľne čitateľným tetovaním, ktoré bolo vykonané pred 3.7.2011).
Mikročip musí spĺňať jednotnú európsku technickú normu ISO 11 784 (15 miestny číselný kód). V
prípade, že je zviera označené iným druhom mikročipu, je vlastník pri kontrole povinný predložiť čítacie
zariadenie umožňujúce odčítanie dát z aplikovaného mikročipu.
Poverený veterinárny lekár je povinný zadať údaje z pasu do Centrálneho registra spoločenských zvierat
(CRSZ). Registráciu pasu Vášho zvieraťa v CRSZ si môžete overiť na www.crsz.sk
Cestovanie do členských štátov Európskej únie a späť
Pre cestovanie v rámci Európskej únie je potrebné, aby bolo zviera:

• identifikované
• platne vakcinované proti besnote
• sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa
  Uvedené je potrebné splniť aj v prípade, že členský štát EÚ je iba tranzitnou krajinou, cez ktorú sa cestuje
  alebo z ktorej sa odlieta.
  Niektoré letecké a iné dopravné spoločnosti vyžadujú aj potvrdenie veterinárneho lekára a dobrej
  zdravotnej spôsobilosti zvieraťa na cestovanie a prepravu.
  Niektoré členské štáty EÚ umožňujú aj vstup so psom, mačkou alebo fretkou, ktoré sú mladšie ako tri
  mesiace a nevakcinované proti besnote, ak sú sprevádzané pasom a žili na mieste, kde sa narodili, od
  svojho narodenia bez toho, aby prišli do kontaktu s divými zvieratami, ktoré mohli byť vystavené infekcii
  alebo sú sprevádzané svojimi matkami, na ktorých sú ešte závislé.
  Tieto pravidlá platia iba pre neobchodný styk, t.j. pre cestovanie s vlastným alebo zvereným zvieraťom,
  ktoré nie je určené na predaj a ktoré nebude v zahraničí meniť majiteľa.
  Pri cestovaní s viac ako 5 zvieratami potrebujete okrem všetkého vyššie uvedeného aj zdravotný certifikát
  vydávaný miestne príslušnou Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou (TRACES), ktorý musí
  byť vydaný najviac 10 dní pred cestou.
  Vstup viac ako 5 psov, mačiek alebo fretiek na územie Slovenskej republiky je možný iba cez Hraničnú
  inšpekčnú stanicu Bratislava – letisko.
  Cestovanie do Veľkej Británie, Írska, Malty alebo Fínska
  Pre cestovanie do Veľkej Británie a Írska je potrebné, aby bolo zviera:
• identifikované
• platne vakcinované proti besnote
• sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa
• ošetrené proti Echinokokom minimálne 24 a maximálne 120 hodín (1 – 5 dní) pred vstupom na územie
  Veľkej Británie, Írska, Malty alebo Fínska
• iné ošetrenie proti parazitom ( kliešťom ) už nie je potrebné
  Cestovanie do nečlenských štátov EÚ, ktoré sú na zozname a späť a cestovanie do nečlenských
  štátov EÚ, ktoré nie sú na zozname a späť si vyžaduje ďaľšie podmienky, ktoré ako aj zoznam
  vstupných miest nájdete na stránke www.crsz.sk

Jedná sa o umelo vytvorenú odolnosť proti infekčným
ochoreniam v tele zvieraťa, ktorá vzniká po aplikácii vakcíny. Vakcínovať zviera je možné proti vírusom,
bakteriám, plesniam tiež niektorým parazitom. Hlavným cieľom vakcinácie je vytvoriť účinnú imunitu
zvieraťa a zamedziť tak vzniku infekčným chorobám.

Mnohé infekčné ochorenia sú život ohrozujúce a preto by sa ich prevenčné očkovanie nemalo
podceňovať. Choré zvieratá šíria nákazu na iné zveratá alebo človeka a spôsobú rozsev infekčného agensu
do okolitého prostredia.
Vakcinácia je v súčasnosti neoddeliteľnou časťou zdravotných opatrení v chovoch zvierat. Je to
významný prostriedok ochrany zvieraťa ako jednotlivca, ale aj významný prostriedok dôležitý z
epidemiologického hľadiska u skupín zvierat. Prevakcinovaním určitého percenta populácie sa znižuje
riziko ochorenia a vedie tiež k utlmeniu šírenia nákazy.
Úspešnej vakcinácii predchádza vhodná voľba vakcíny, imunokompetentne vnímavý jedinec, presná
vakcinačná schéma s dodržaním stanoveného intervalu medzi vakcináciami:

• vakcinujú sa len zdravé zvieratá, nie zvieratá choré, v liečbe ani krátko po liečbe
• zvieratá je dobré pred vakcináciou aspoň 5 – 14 dní dopredu odčerviť
• voľba vakcíny a jej schéma je závislá od druhu zvieraťa a nákazovej situácie v chove

Vývoj vakcín napreduje a postupne môžu vzniknúť nové vakcíny proti ďaľším ochoreniam.

Eliminácia parazitov zabezpečuje tiež ochranu životného prostredia pred ich zamorením a spätnému
napadnutiu ako aj zvieraťa tak aj človeka. Parazity rozdeľujeme na endopararazity=vnútorné, ktoré
parazitujú vo vnútri tela a ektoparazity=vonkajšie, ktoré parazitujú na povrchu tela.
Vnútorné parazity parazitujú v rôznych častiach tela a orgánov a delia sa na tri základné skupiny
hlístovce, motolice, pásomnice.
Ohrozenie zdravia pri invázii parazitov a ich riziká:
parazity narúšajú normálny vývoj zvieraťa,
znižujú obranyschopnosť organizmu,
môžu byť prenášači rôznych infekčných chorôb,
do tela vylučujú škodlivé toxíny,
na rôznych miestach v tele spôsobujú zápaly,
z tela odoberajú potrebné živiny,
narúšajú trávenie,
môžu spôsobovať hnačky, chudnutie, kolikové prejavy rôznej intenzity,
sú častou príčinou nepriechodnosti čriev,
napádajú životne dôležité orgány,
v mnohých prípadoch spôsobujú kašeľ, svrbenie tela, neurologické poruchy,
znižujú kvalitu kože a srsti,
spôsobujú vypadávanie alebo lámavosť srsti,
môžu spôsobovať vyrážky alebo kožné zmeny napríklad v podobe výstupkov alebo rôzne veľkých
kopčekov či zdurenín.
Čo ak moje zviera nemá žiadne zdravotné problémy? Môže mať aj napriek tomu parazity? Ako viem, že
má parazity, keď som nenašiel/a červíky v truse?
Zviera nemusí prejavovať navonok žiadne príznaky ochorenia a napriek tomu môže mať parazity. Jeden z
najistejších spôsobov ako si overiť, či zviera má alebo nemá parazity je laboratórny rozbor malej vzorky
trusu vyšetrený na špecializovaných pracoviskách, najlepšie čerstvého trusu zbieraného viac po sebe
nasledujúcich dní.
Môže sa od parazitov zvierat nakaziť aj človek?
Áno môže. Preto je dôležitá hygiena a pravidelné odčervovanie vašich zvieratiek. Nakaziť sa môže
dokonca aj človek, ktorý neprichádza priamo do styku so zvieratami. Je treba si uvedomiť, že von, či už
do mesta alebo do prírody chodí každý a tam sa samozrejme pohybujú aj zvieratá – psy, mačky, líšky,
hlodavce, vtáky, ktoré môžu byť prenášačmi rôznych druhov mikroskopicky viditeľných parazitov.
Kedy a ako často je najlepšie odčervovať?
Všetky zvieratá by sa mali pravidelne odčervovať. Ideálne po konzultácií a odporúčení správneho
medikamentu ako aj postupu odčervenia veterinárom.

To znamená, že po diagnostike a lokalizácii problému sa podľa závažnosti a akútnosti defektu rozhodne aké chirurgické ošetrenie sa zvolí. Chirurgicky sa môžu liečiť úrazy alebo patologické stavy vzniknuté počas života tiež traumy akútne, chronické, alebo liečebno prevenčné prípady.

Chirurgický zákrok sa podľa závažnosti vykonáva pod celkovou a lokálnou anestéziou alebo bez anestézie. Pod celkovou anestéziou injekčnou, inhalačnou alebo pod lokálnou sa operačný zákrok prevedie za pomoci profesionálnych chirurgických inštrumentov. Chirurgický zákrok, ktorý nevyžaduje anestéziu sa prevedie za pomoci manuálneho ošetrenia defektu. Takto manuálne môžeme chirurgicky ošetriť niektoré rany, vybrať stehy, zafixovať postihnuté miesto, sú to zákroky, ktoré si nevyžadujú anestéziu a patria pod chirurgické ošetrenie. Výnimkou v tomto prípade môžu byť plaché zvieratá, ktorých sa nie je možné dotknúť a takto ošetriť a preto je potrebná u nich aj v takýchto prípadoch mierna sedácia, narkóza.

Chirurgické zákroky ako je napríklad kastrácia zvieraťa, extrakcia chorého zuba, hernia, cisársky rez sú zákroky, ktoré je potrebné vykonať pod celkovou anestéziou zvieraťa. Celkovú anestéziu pri operáciách preferujeme inhalačnú.

Odstránenie
zubného kameňa sa vykonáva pod celkovou anestézou zvieraťa pomocou ultrazvukového prístroja, ktorý
spôsobuje jednoduché oddelenie zubného kameňa od povrchu zuba. Zuby sa potom ak je to potrebné ešte
dočistia pomocou zubných nástrojov. Tento proces nie je pre zviera bolestivý, ale je veľmi nepríjemný
kvôli ultrazvukovým vlnám, ktoré ultrazvuk vytvára preto je potrebné zákrok vykonávať pod anestéziou.
Zubný kameň sa na zuboch vytvára zo zubného povlaku. Vplývajú na to faktory ako genetická
predispozícia – prešľachtenosť zvieraťa a s tým spojené anatomické pomery v ústnej dutine, kvalita
zubov, slín, ale taktiež a to najmä strava zvieraťa. Do zubného povlaku sa dostávajú minerály zo slín a
potravy a tým ho postupne pretvárajú na zubný kameň. Za normálnych okolností sa takýto povlak
odstraňuje prirodzene, keď zviera konzumuje granule alebo používa žuvadlá, alebo rôzne žuvacie hračky
alebo pomôcky na čistenie, lebo tým si povlak prirodzene obrusuje a zuby si tým čistí. Ale pokiaľ má
zviera kašovitú stravu alebo granule, ktoré nepohryzie, ale rovno prehĺta vzniká väčšia predispozícia a
riziko vzniku zubného kameňa, lebo zuby na hryzenie „nepoužíva“. Vtedy sa zub obaľuje zubným
povlakom, ktorý sa neskôr mení na zubný kameň. Zubný kameň môže byť postupne v celej ústnej dutine a
vytvárať nepríjemný zápach, a spôsobovať zdravotné problémy.
Časté zdravotné problémy sú zápaly ďasien, parodontóza, vypadnutie zubov, celkové oslabenie
organizmu, problémy s obličkami. V okolí zubného kameňa sa držia baktérie, ktoré sa tu rozmnožujú a
vytvárajú toxíny, ktoré sa dostávajú do tela a v tele pôsobia ako jed, čo môže mať za následok vážne
narušenie zdravotného stavu zvieraťa. Horšie to môžu zvládať staršie psy, ktorých telo je už vekom
oslabenejšie ako telo mladých psov
Ideálna je dobrá prevencia. Používanie vhodnej stravy alebo prísad, alebo žuvacích pomôcok, hračiek na
hryzenie, pravidelná kontrola chrupu, tiež zápachu z úst. Pokiaľ ani pravidelným čistením a stravou sa
nepodarilo predísť vzniku zubného kameňa tak v takých prípadoch netreba odkladať návštevu veterinára a
objednať sa na ošetrenie zubov ultrazvukom.

• starostlivosti o vaše zvieratá
• prevencia a ochrana pred chorobami
• kŕmenie a správna výživa
• reprodukcia
• starostlivosť o gravidné zvieratá
• popôrodná starostlivosť
• správny odchov mláďat
• a iné

Liečebné postupy sú volené na základe klinických príznakov zvieraťa a v prípade potreby doplnené
laboratórnou diagnostikou.

Stáva sa významnou klinickou vyšetrovacou a diagnostickou metódou. Možno
ju využiť v rámci veterinárnej starostlivosti, respektíve k diagnostike ako fyziologických, tak i
patologických stavov.
Pri ultrasonografii sa používa sonografický prístroj – sono a k nemu príslušná sonda, ktorá sa priloží v
vyšetrovanému miestu a ukáže jednotlivé štruktúry na základe, ktorých sa diagnostikuje čo je potrebné.
Hlavná pozornosť a využitie ultrasonografie je zamerané k diagnostike dynamických zmien na
vnútorných orgánoch.
Sonografia je pokladaná za neinvazívnu vyšetrovaciu metódu, tiež aj za metódu, ktorá žiadnym spôsobom
neovplyvňuje morfologické a funkčné vlastnosti vyšetrovaných tkanív. Túto skutočnosť dokladá dlhodobé
používanie ultrazvuku predovšetkým v humánnej medicíne.
Zásadným predpokladom úspešného sonografického vyšetrenia je znalosť topografickej anatómie,
fyziológie a patológie pozorovaného orgánu a okolitých orgánov. Ďalej znalosť klinických diagnostických
metód, umožňujúcich príslušný stav zistiť a pokiaľ možno čo najpresnejšie diagnostikovať.
Na zreteli je potrebné mať medzidruhové rozdiely vo veľkosti, utváraní a uložení jednotlivých orgánov.
Tiež rozdiely v charaktere zmien pri vývoji určitých štruktúr u druhov zvierat a ťažkosti v
dosiahnuteľnosti jednotlivých častí. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ultrazvuková detekcia a
diferenciácie útvarov s malým priemerom bez možnosti zavedenia sondy až k vyšetrovanému orgánu je
veľmi obtiažna, prípadne tieto štruktúry nemožno vôbec zobraziť.

Patrí medzi jednu z prvých metód riadenej
reprodukcie. Plní významnú úlohu v zlepšovaní genofondu úžitkových vlastností zvierat. Pri umelej
inseminácie je plemenník oddelený od samice a prirodzené párenie nahrádza umelý transport semena
pomocou špeciálnych na to určených inseminačných nástrojov do pohlavného ústrojenstva samice.
Výhody umelej inseminácie sú v znížení nákladov na chov plemenníkov, eliminovaný prenos pohlavných
nákaz prirodzenou plemenitbou.
Umelá inseminácia prebieha buď pomocou čerstvo odobratého semena alebo od semena chladeného alebo
hlbokomrazeného. Inseminácia hlbokomrazeným semenom je najčastejšie využívaná v chovoch
hovädzieho dobytka a koní. Inseminácia semenom chladeným alebo čerstvým sa využíva aj u koní,
prasiat, psov…
Každý plemenník, od ktorého semeno pochádza musí byť genetický kvalitný jedinec s dobrým
rodokmeňom, aby čo najviac tých najlepších vlastností preniesol na potomstvo. Musí byť zdravý, musí
mať v poriadku andrologické vyšetrenia, až potom je možné prejsť k samotnému odberu jeho ejakulátu,
po ktorom je potrebné vyhodnotenie spermiogramu. Ejakulát plemenníka sa po samotnom odbere
vyšetruje, riedi, plní do na to určených pejetiek, konzervuje chladením alebo mrazením a potom špeciálne
uskladňuje. Hlbokomrazené semeno sa v inseminačných dávkach uskladňuje v tekutom dusíku, ktorý má
-196°C a pri tejto forme konzervácie semena je možné uskladniť inseminačné dávky po dlhšiu dobu
bezpečne na niekoľko rokov.
Základnou funkciou samčej pohlavnej bunky je oplodniť vajíčko. Na to, aby bolo schopná spermia
oplodniť vajíčko musí byť v súčinnosti rada endogénnych a exogénnych faktorov, ktoré sa vzájomne
ovplyvňujú.
Pokiaľ má chovateľ k dispozícii inseminačné dávky môže vykonať veterinárny technik umelú
insemináciu. Priebeh samotnej inseminácie spočíva v transporte inseminančnej dávky do pohlavných
orgánov samice, ktorá je v estre. Inseminačný technik vyberie z tekutého dusíka inseminačnú dávku –
pejetku naplnenú hlbokomrazeným smenom, rozmrazí ju, otvorí a transportuje cez špeciálny inseminačný
katéter, na ktorý nasadí jednorázovú krytku do pohlavných orgánoch samice, ktorá je v ruji.
Po umelej inseminácii je možná kontrola, či bola inseminácia úspešná a zviera ostalo gravidné – robí sa to
za pomoci ultrasonografu. Ranná diagnostika gravidity sonom je u dobytka možná okolo 30. dňa po
inseminácii, u koní od 14. dňa po inseminácii.
Na faktory, ktoré ovplyvňujú výsledky umelej inseminácie vplýva úroveň chovu, zdravotný stav zvieraťa,
určenie optimálneho času na insemináciu, dobre vybilancovaná kŕmna dávka, hygiena prostredia,
inseminačný technik.
V novodobej ére sa začala rozmáhať umelá inseminácia pod kontrolou ultrasonografického prístroja –
sona, ktorá priniesla presnejšie výsledky a zvýšila úspešnosť koncepcie po inseminácii. Pomocou
ultrazvuku je možné presne zistiť veľkosť a tvar vaječníkov a ďalej sledovať prítomnosť, prípadne
dynamiku zmien folikulov a žltého telieska (rast, zrenie, ovuláciu folikulov, vývoj a regresiu žltého
telieska) čo napomáha presnejšie odhadnúť ten najvhodnejší časový interval pre insemináciu.
Inseminačný postup pod kontrolou sona sa používa aj v kombinácii pri riadenej reprodukcii za pomoci
synchronizačných protokolov (FTAI) napr. pri ovsynch, doubleovsynch, presynch a iných programoch.
Výsledky ukázali, že sono upresnilo čas pre vhodnosť inseminácie, napriek času inseminácie určeného
podľa synchronizačných protokolov a tým sa zvýšilo percento zabreznutia zvierat.

Správnu
výživu a manažment kŕmenia gravidných samíc pred pôrodom ale takisto v popôrodnom období. A
zdravotnú starostlivosť a dodržiavanie hygienických zásad o matku a jej mláďa v popôrodnom období.
Toto všetko sú spojitosti, ktoré na seba naväzujú a vplývajú na zdravie zvieraťa a umožňujú prirodzený
proces regenerácie maternice po pôrode a jej prípravu na ďalší reprodukčný cyklus.
REPRODUKCIA KRÁV A JALOVÍC
Hovädzí dobytok je polyestrické zviera to znamená, že počas celého roka je schopné pravidelne cyklovať
= mať ruju. Správny manažment, zdravotná veterinárna staroslivosť a výživa zabezpečí priaznivé
podmienky pre produkčné zdravie zvieraťa a to následne dokonale naštartuje a udrží pohlavný cyklus.
Reprodukčne zdravé zvieratá môže chovateľ kedykoľvek a bez problémov nastaviť do skupín – kráv a
jalovíc podľa toho v akom ročnom období sa majú teliť. Je to veľmi výhodné u mäsových kráv bez
trhovej produkcie mlieka. Ale to isté platí aj u kráv mliekových. So zdravými zvieratami sa chovateľ
vyvaruje acyklii, infertilite, skrytým rujám, nepravidelným reprodukčným cyklom, patologickým stavom,
ktoré predlžujú reprodukčný proces a vznikajú ekonomické straty na kŕmnych dňoch, na inseminačných
dávkach, predlžuje sa medziobdobie a v neposlednom rade nastáva problém zvierat ostať gravidné.
Vyšetrenie reprodukčného aparátu neteľnej kravy v popôrodnom období je veľmi dôležité, je to rutina pre
väčšinu praktických veterinárov. Rokmi sa však techniky vyšetrení vylepšili a zaviedli sa nové v praxi
používané metódy, aby sa zviera po pôrode čo najrýchlejšie navrátilo do reprodukčného cyklu a ostalo
gravidné. Najfrekventovanejšia je vyšetrovaná kategória postpartálnych kráv to sú kravy po pôrode. Aby
sa vyhlo chybám v interpretácii klinických nálezov je potrebné perfektne ovládať znalosti fyziologickej
involúcie. Správnym takzvaným popôrodným protokolom je možné eliminovať chyby, ktoré sa neskôr
prejavia v reprodukcii.
REPRODUKCIA KOBÝL
Kobyla je sezónne polyestrické zviera čo znamená, že počas roka je schopné cyklovať s výnimkov
sezónnosti – určitých mesiacov kedy necykluje = nehuruje. Najideálnejšie bývajú ruje na jar, menej v lete
a slabnú v jesennom období. V zimných mesiacoch môžu ruje absentovať. Kobyla po pôrode má dobrú
regeneračnú schopnosť maternice a od pôrodu už po týždni je schopná opäť prísť do prirodzenej ruje a
ostať gravidná. Zdravie gravidných matiek si vyžaduje vyváženú kŕmnu dávku – dobré krmivo, minerálnu
výživu a kvalitné seno, aby bola schopná produkovať dostatočné množstvo mlieka bez toho, aby po
pôrode ostala kachektická a reprodukčne neschopná. Tiež prostredie v akom sa kobyla nachádza by malo
byť vhodné pre budúcu matku a jej žriebä to znamená bezpečný priestor a vhodné hygienické podmienky.
REPRODUKCIA SUČIEK
Sučky sú diestrické zvieratá to znamená, že sa hárajú väčšinou 2x ročne a to hlavne na jeseň a na jar.
Menšie percento sučiek sa hára 1x ročne alebo 3x ročne. Starostlivosť o sučku pred pôrodom je veľmi
dôležité. Treba si uvedomiť, že prešľachtenosť plemien sa posúva a tak sa znižuje predtým prirodzená
odolnosť zvieraťa porodiť zdravé šteniatká a ostať zdravotne v poriadku. Sučka v pred pôrodnom období
má vyšší nárok na výživu kvôli rýchlo rastúcim plodom. Preto netreba zanedbať toto obdobie a dopriať
sučke vyváženú stravu určenú pre gravidné sučky. Tak isto po pôrode kedy s rastúcimi šteniatkami má
sučka produkovať dostatok mlieka musí mať už vybudované telové rezervy a energetické zdroje, aby bola
schopná takejto produkcie. Čím viac šteniatok bude mať, tým viac potrebuje produkovať mlieka aj preto
je vhodné kŕmiť sučku krmivom pre laktujúce sučky. Zanedbať výživu a hygienu sa odzrkadlí na
zdravotnom stave matky a šteniat po pôrode a tak isto na kvalite mlieka s čím môže nastať problém so
slabšou imunitou šteniat.

Krmivá značky Vet-Concept:

Vet-Concept krmivá obsahujú kvalitnú vyváženú ľahko stráviteľnú stravu bez škodlivých prídavných látok. Všetky krmivá sú vyrábané pre zdravé trávenie, lesklú srsť, silný imunitný systém, energiu a vitalitu. Každé zviera je iná a má svoje osobitné požiadavky na potravu preto tieto výrobky sú vyvinuté tak, aby poskytli širokú škálu prispôsobenú plemenu, veku, aktivite, zdravotnému stavu. Bielkovinová časť krmív je stráviteľná na 92%. V ponuke sú krmivá – granule, konzervy, pamlsky tiež diéty pre špeciálne potreby, potreby ako sú napríklad kožné alebo tráviace ťažkosti, alergie a iné. Tieto kvalitné krmivá a doplnky výživy sú vhodné pre – PSY, MAČKY.

Krmivá značky Reico Vital System:

Dôležitá výnimočná základná kompetencia krmív Reico je unikátna zmes rias, vďaka ktorej je v tele dosiahnutá rovnováha minerálnych látok, výroba spočíva v jedinečnom spôsobe, pri ktorom sú cenné bylinky mimoriadne šetrne mikronizované, vďaka čomu zostávajú jednotlivé zložky plne účinné a zachované.
Ideálne krmivá a doplnky výživy pre zdravie a pohodu vašich maznáčikov – PSY, MAČKY, KONE.
Krmivo Reico a potravinové doplnky sú čisto na prírodnej báze obsahujú mikroživiny, ktoré si telo samo
nevie vyrobiť, ale musí ich prijímať v strave. S Reico produktami dopĺňa telo takpovediac zásoby vo
vnútornej lekárni a tak môže telo v prípade potreby kedykoľvek po tejto rezerve siahnuť. Doprajte
telu dostatok kyslíka, vody a minerálov, potom bude na správnej ceste k minerálnej rovnováhe!