Červienka ošípaných

Červienka ošípaných je ochorenie spôsobené baktériami Erysipelothrix rhusiopathiae prejavujúce sa
viacerými zmenami. Toto ochorenie je rozšírené celosvetovo a predstavuje závažný ekonomický problém.
K prejavom červienky dochádza všade tam, kde sú ošípané chované. Červienka je prenosná aj na človeka.
Zdroje infekcie sú domáce ošípané, ktoré prenášajú pôvodcu na mandlách a v iných lymfatických
tkanivách. Títo nosiči môžu vylučovať E. rhusiopathiae vo výkaloch, moči, slinách a nosových sekrétoch.
Táto baktéria je bežne prítomná vo výkaloch aj zdravých ošípaných a v pôde ich výbehov.
Z hľadiska klinických príznakov je červienku možné rozdeliť na tri formy: akútnu, subakútnu a
chronickú. Taktiež môže dochádzať k subklinickým infekciám bez viditeľných príznakov.
Akútna červienka je charakteristická náhlym nástupom a niekedy i náhlym úhynom jedného či viacerých
zvierat. Choré ošípané majú zvyčajne teplotu 40 – 42 ° C a môže sa u nich objaviť aj triaška. Zvieratá
obvykle opúšťajú stádo a líhajú si na pokojné miesta, pri vyrušení vstávajú a odchádzajú, väčšinou s
kvičaním. Pri pohybe vykazujú známky strnulej chôdze. Prenášajú váhu z jednej končatiny na druhú,
zjavne s cieľom minimalizovať bolestivosť končatín. Ak sú prinútené vstať, znovu po chvíli líhajú.
Niektoré zvieratá nemusia byť schopné vôbec vstať. Prevaha postihnutých zvierat vykazuje čiastočnú
alebo úplnú inapetenciu a nechuť k žraniu. Peristaltika čriev je obvykle spomalená a staršie zvieratá často
majú suchý pevný trus. V pokročilejšom štádiu ochorenia sa však u mladých zvierat objavuje hnačka. Pri
gravidných prasníc s príznakmi akútnej alebo subakútnej červienky môže dôjsť k abortom. Na koži sú
neskôr viditeľné začervenané niekedy až purpurové škvrny kosoštvorcového tvaru mierne prominujúce
nad povrch kože. Je to viditeľné na prasatách so svetlou kožou. Množstvo kožných zmien môže byť ako
veľmi nízke (vtedy môžu uniknúť pozornosti) tak i veľmi vysoké.
Intenzita kožných zmien je úmerná prognóze ochorenia. Ružovkasté až ružovočervené zmeny zvyčajne
sprevádzajú akútnu formu bez úhynov a výskyt tmavo fialovočervených zmien zvyčajne predznamenáva
úhyn. V prípadoch akútneho fatálneho priebehu sa intenzívne zmeny farby kože vyskytujú na bruchu,
ušiach, chvoste, zadnej ploche stehien a spodnej čeľuste.
V ojedinelých prípadoch, keď takto ťažko postihnutá ošípaná prežije, dochádza k nekrotizácii kožných
lézií.
Subakútna forma červienky zahŕňa príznaky o nižšej intenzite, ako sú prejavy formy akútnej. Zvieratá sa
nemusia javiť ako choré. Niektoré prípady subakútnej infekcie sú tak mierne, že unikajú pozornosti.
Chronická forma červienky môže nasledovať po akútnej aj subakútnej forme alebo po subklinickej
infekcii. Zvyčajne ju charakterizujú príznaky artritídy. Príležitostne sa vyskytujú príznaky srdcovej
nedostatočnosti, viditeľné najmä po fyzickej záťaži, ktoré môžu viesť aj k náhlej smrti zvierat. V kĺboch
dochádza k chronickej artritíde, čo vedie k ich čiastočnej strnulosti a zväčšeniu, niekedy tri týždne po
infekcii. Ošípané postihnuté artritídou majú zväčšený jeden alebo viac kĺbov. Prítomnosť hnisu nie je pre
tieto zmeny typická. Zmeny v pohybe kolíšu od obyčajného slabého krívania až po neschopnosť preniesť
váhu na postihnutú končatinu. Z ekonomického hľadiska je práve artritída najzávažnejším prejavom
červienky, lebo nielen že postihuje prírastky, ale znižuje aj výťažnosť pri porážke.
Najlepšou ochranou proti červienke je cesta prevencie. Jedná sa o dodržiavanie zásad správneho
manažmentu stáda vrátane programu imunizácie – vakcinácie. Správna výživa zvierat, pravidelná
vakcinácia na navodenie imunity proti červienke, čisté ustajnenie a stav kotercov, tiež pasienkov musí
zodpovedať poznatkom a zásadám správneho chovu. Podmienky musia byť sledované najmä s ohľadom
na ich prípadné výkyvy. Správna sanitácia je dôležitou súčasťou všeobecných zásad, najmä v stádach a
objektoch po prebehnutej nákaze. Zvieratá, ktoré sú novozaraďované do stáda, musia pochádzať z
kvalitných chovov. Pred pustením nových jedincov do stáda musia byť v karanténe.